nezabudka

Nadránom Magde oznámili, že jej milovaný manžel Peter zomrel.

Na jednej strane plače, na druhej si hovorí: „Už netrpí.“ Stálo ju

veľa síl pozerať bezmocne na jeho trápenie .

Musí túto smutnú správu oznámiť rodine a známym.

Pohreb viedla mladá pani farárka, ktorá ho pred smrťou vyspove-

dala.

Na kare sa zišla najbližšia rodina. Synovia pripravili výber fotiek,

ktorými si otca pripomenuli.

„Ako budem žiť bez neho?“ rozmýšľa Magda.

Zostalo jej auto, ale nemá vodičák. Tiež jej zostal starý pes Ťapko.

Aspoň nie je sama. Prechádzky s ním ju držia pri živote.

Tiež musí riešiť praktické veci – faktúry, účet, mobil.

Pozerá po byte a pri pohľade na manželove veci sa rozplače. To je jeho

 hrnček. túto poličku urobil…

Musí urobiť poriadok s jeho oblečením. Obľúbenú bundu a košeľu

si nechá. Keď si ich oblečie, bude si predstavovať, že ju objíma.

Na záhrade zostalo veľa hrozna. Peťo robil víno. Ona to nevie.

Našťastie má kamarátku, ktorej sa môže vyžalovať.

Včera v obchode stretla známu. Rozprávali sa a ona sa zasmiala.

Doma si to vyčítala. Je to tak, život ide ďalej.

Zajtra si pôjde po urnu. Zasa budú spolu. Pôjdu na poslednú pre-

chádzku – na cintorín.

Prvýkrát bola sama na záhrade. Išla autobusom. Neplakala, len

slzy jej tiekli. Preto pozerala do okna.

„Ten, kto zostal, nevyhral“, rozmýšľa Magda.

Ťapko je už pes-senior. Magda zistí, že má nádor na citlivom mieste.

Rozhodne sa, že ho dá operovať. Nezniesla by, keby prišla aj oňho.

Má obavy, aby to prežil. Všetko dobre dopadne.   Po operácii sa oňho stará ako o dieťa. V noci vstáva a ošetruje mu ranu.

Keď hovorí kamarátke, ako sa o Ťapka stará, tá zahlási:

„V budúcom živote chcem byť tvojím psom.“