Paulu čaká druhá dávka vakcíny. Nechce tam ísť. Po prvej dávke sa jej objavili vyrážky na nohe a bolí ju ruka.
Keď to povie mužovi, neverí jej.
„Klameš, vymýšľaš si.“ kričí na ňu.
„Testy budú drahé, skončíme pod mostom.“ vydiera ju.
Paula si je vedomá toho, že je nezamestnaná, tak zahlási:
„Budem sedieť doma alebo pôjdem do lesa. Veveričky nebudú odo mňa žiadať covid-pas, či?“ zľahčí situáciu.
„Si blbá“, skonštatuje muž a buchne dverami.
Paula plače. Bojí sa, že po druhej dávke jej ruka ochrnie.
Keď sa muž vráti, navrhne Paule, aby si od doktorky vypýtala potvrdenie, že nemôže byť zaočkovaná. Nepodarí sa to.
Do presvedčovania sa zapojil aj syn. Vytiahne ťažký kaliber:
„Ak sa nezaočkuješ, nebudeme za tebou chodiť s malou Emkou.“
„Ako myslíte“, odpovie Paula s krvácajúcim srdcom. Vnučka Emka je pre ňu slniečko.
Po dlhom váhaní sa Paula nakoniec rozhodne, že pôjde.
Čo ju k tomu viedlo?
Urobí to kvôli dcére. ktorá má silné alergie. Viackrát zažila anafylaktický šok , a preto by bolo veľkým rizikom, keby sa dala očkovať.
Znova podstúpi namáhavú 50 kilometrovú cestu vlakom.
So svojimi obavami sa zverí mladučkému doktorovi. Jeho rada?
„Dajte sa pichnúť do druhej ruky.“
„Ešte to. Aby ma boleli obidve.“ odpovie Paula.
Nevrlá sestrička ju pichne.
Paula neverí, že politikom ide o zdravie ľudí. Potrebujú minúť nakúpené vakcíny.
Na prípadné ďalšie očkovanie ju nedostane nikto, aj keby sa postavil na hlavu a odrážal ušami.
Napriek tomu , že ona je zaočkovaná, je proti tomu, aby nezaočkovaní boli hocijako diskriminovaní.
Má známych očkovaných aj neočkovaných proti kovidu. Neprestane sa s nimi kvôli tomu baviť.
Nedelí ľudí na očkovaných a neočkovaných proti kovidu, ale na dobrých a zlých.
ten záver je najlepší ...
Celá debata | RSS tejto debaty