nezabudka

Andrea a Mariana sú dve šumné ženy spod Tatier. Rozhodli sa ísť

na dovolenku na juh Slovenska. Cesta je komplikovaná, musia

párkrát prestupovať.

Unavené padnú podvečer na postele v hoteli Hviezda.

Na druhý deň sa vyberú na zábavu .

„Koľko stojí lístok?“ pýtajú sa.

„Normálne 5 eur, ale pre krásne dámy za polovicu“, povie Richard.

Kúpia lístky a idú si sadnúť. Mariana si dá miešaný nápoj, Andrea

džús.

Príde čašník a pýta sa ich:

„Čo pijete?“

Ony nechápavo:

„Máme objednané.“

„To sa pýta pán, ktorý predáva vstupenky.“ objasní čašník.

Mariana si dá víno, Andrea aperol.

O chvíľu príde Richard.

Hovorí: “ Pracujem ako opravár počítačov, toto mám ako

príjemnú brigádu.“

Požiada Andreu o tanec. Hrajú ľudovky.  Potom nasleduje moderné kolo, a tak môžu ísť všetci traja.

Keď sa vrátia, k stolu príde ďalší muž.

„To je môj kamarát Marek“, predstaví ho Richard.

Marek je majiteľom obchodu so zdravou výživou. Páči sa mu Mariana, ale

vadí mu, že fajčí. To k zdravému životnému štýlu nepatrí.

Richarda zaujíma, kde pracuje Andrea.

„V štátnej správe“, znie odpoveď.

„Ja mám 40 rokov,“ hovorí Richard, „a ty? Myslím, že plus-mínus tiež?“

Andrea oslavovala 50, ale odpovie diplomaticky:

„Viac plus ako mínus.“

Zábava je výborná. Ištenem. Rodí sa láska medzi severom a juhom.

Gavalieri chcú dámy odprevadiť.

„Kde bývate?“ pýtajú sa.

„My sme hviezdy z Hviezdy“, zasmejú sa ženy.

„A čo zajtra?“ zaujíma mužov.

„Zajtra sa hrá u nás“, hovoria ženy.

„Máme to brať ako pozvanie?“ pýtajú sa muži s nádejou.

„Kto príde, príde a kto nepríde, jeho chyba.“ znie odpoveď.

Na druhý deň sa dámy aj páni na zábavu tešia. Všetci dúfajú v

zdarné pokračovanie.

Marek volá Richardovi:

„Zastavím sa po teba autom, ale cestou musím  niečo vybaviť.“

„Okey“, súhlasí Richard.

Auto uháňa letným podvečerom. Naraz sa zo zákruty vyrúti kamión.

Marek je bezmocný. Auto je zdemolované, zranených mužov odváža

záchranka. Marek má otras mozgu, Richard narazenú ruku.

Andrea a Mariana vyzerajú nápadníkov. Márne. Škoda.

Richard má starosti:

„Dámy nás čakajú a my im nemáme dať ako vedieť, čo sa stalo.

Prečo sme si nevypýtali telefón?“

„Lebo sme sa mali dnes stretnúť a nechceli sme byť dotieraví“,

 povie Marek.

„Budú si myslieť, že sme nejakí donchuani“, mrzí Richarda.

„Keď nás prepustia, pôjdeme pozrieť naše hviezdy do Hviezdy“,

povie Marek.

Ako povedal, tak aj spravili.

„Hľadáme dve dámy spod Tatier – Andreu a Marianu.“

hovoria recepčnej.

„Bohužiaľ, odcestovali“, znie odpoveď.

Stretnú sa ešte niekedy?