nezabudka

Margita, žena v najlepších rokoch, sa ocitla v nemocnici.

Umývala okná , spadla na chrbát.

Noro je „sestrička“. Na pohľad zaujímavý týpek. Hlava vyholená, vzadu kopa dredov, potetovaný.

Niekto by sa ho zľakol, ale zdanie klame.

Margita je vegetariánka a má rada  bylinkové čaje.

Noro vždy pred vstupom do izby zaklope.

Margita hovorí:

„Nemusíte klopať. Som tu sama.“

„Čo keby ste sa prezliekala?“ povie Noro.

“ Mne to nevadí,  som už stará“, protestuje Margita.

„Niektorým mužom sa páčia zrelé ženy“, lichotí Noro.

„Mohol by ste mi zaliať čaj?“ poprosí Margita.

„Samozrejme.“

O pár dní má Noro znova službu. Nazrie do Margitinej izby s otázkou:

„Nejaké špeciálne prianie?“

Margita je zaskočená: „Porozmýšľam.“

Keď Noro donesie večeru, Margita požiada:

„Trpím akútnym nedostatkom zeleniny. Kráľovstvo za šalát.“

„Pre vás by som šiel aj v zime na jahody „, zahlási Noro,“ ale nechcem kráľovstvo.

Stačí mi kráľovná.“ zaflirtuje.

„Budete to mať u mňa“, povie Margita.

„Čo také?“

„Veľké plus“.

„Škoda, že nie veľkú pusu.“ povie sklamaný Noro.

„Pouvažujem“, sľúbi Margita.

V jeden deň Noro zabudne zaklopať. Margita sa zrovna prezlieka a on vidí telo bohyne.

Pani sa rozhodne nemá za čo hanbiť. Margita je však zahanbená. Noro je od nej dosť mladší.

Keby sa stretli za iných okolností…

Ale čo nebolo, môže byť.