nezabudka

Juditu bolí koleno. Nepomáhajú lieky, ani obklady. Pomôže len bicykel vo

fitnes.

Cestou ju rozbolí ešte aj palec na ľavej nohe. Musí si dať tabletku, aby tam vôbec došla. Našťastie lieky aj fľašku s čajom nosí stále so sebou.

Po 10 minútach úmorného bicyklovania si dá oddych. Sadne na fitloptu, pohupuje sa v rytme hudby a pozoruje okolie.

Dnes ju zaujali dvaja svalnáči. Ten menší hovorí :

„Tak ma nasral, že som mu jednu pridrbal. Aby si zapamätal, že si na mňa nemá otvárať hubu.“

„Máš recht. Chlap si musí vedieť zjednať rešpekt.“ odpovie druhý a zakliesni západku.

Judita so záujmom pozrie, koľko si naložil. Celých 100 kíl ! Maximum.

„Vyhrážal sa , že pôjde na políciu. Môže sa sťažovať aj na lampárni.“ pokračuje prvý a tak trhne, až sa reťaz roztrhne.

Týchto dvoch by Judita nechcela sama stretnúť  na opustenom mieste.

 Ide z nich strach. Len by fúkli a padla by. A to nie je žiadne „tintítko“.

Takí neberú do úvahy, že žena, stará. Judita nemá rada agresiu a vulgarizmy.

Chce si precvičiť chrbát, tak sa nesmelo spýta toho vyššieho:

„Môžem?“

„Ešte mám tri série“, zavrčí oslovený.

Menšiemu sa Judity uľútostí a blahoskolonne ponúkne:

„Ja si dám ešte raz a potom môžete.“

„Ďakujem“, hlesne Judita a sklopí zrak.

Po chvíli hromotĺci odchádzajú. Keďže sa blíži čas obeda, Judita nechce vidieť, koľko títo dvaja zjedia.