nezabudka

Vážení čitatelia,
Beňovský vám ďakuje, že vašou zásluhou „prekročil hranicu“ 1500.

„Kde je Nataly?“ pýta sa Viera .
„Má cvičenie v bazéne“, hovorí Jana.
„Veď nestihne večeru“, stará sa Viera.
„Možno sa utopila“, zasmeje sa Jana.
Ani netuší, ako je blízko pravdy. V tých chvíľach sa Natália „topí“ v sladkých rečiach šarmantného Gérarda.
Cestou z procedúry si všimla muža, ktorý sa niečo pýtal okoloidúcich. Nikto mu však nepomohol, lebo nevedeli po francúzsky. Natália sa francúzštinu
učila na strednej škole. Ani si nemyslela, že ju niekedy využije. Chcela
sympatickému mužovi pomôcť, tak sa snažila oprášiť svoje vedomosti.
Bolo to ťažké. Ako-tak sa dohovorili. Natália aj zabudla na večeru.
Na rozlúčku jej gavaliersky pobozkal ruku :
„Merci beaucoup , mademoiselle.“ /Veľmi pekne ďakujem, slečna./
Keď prišla na izbu, spolubývajúce zareagujú:
„Chvalabohu, báli sme sa, či si sa neutopila. Kde si bola, keď si neprišla na večeru?“
„Zlá otázka. Nepýtajte sa, kde som bola, ale s kým som bola“, odpovie Natália.
„Priznaj sa bez mučenia“, hovorí Jana.
„Pomáhala som nešťastnému cudzincovi. Vieš, že mám dobré srdce“. povie Natália.
„Hlavne čo sa týka pekných mužov a cudzincov zvlášť.“ rypne si Jana.
„Akurát si kvôli svojej dobrote prišla o večeru.“ podotkne Viera.
„Zato som spoznala Gérarda, advokáta z Paríža.“ pochváli sa Natália.
„Ty brďo, to už stálo za zmeškanú večeru.“ závidí Jana.
„Pozval ťa aspoň na víno?“ zaujíma Vieru.
„Pozýval ma , ale nepôjdem predsa s niekým cudzím na prvýkrát. Čo by si o mne pomyslel?“ hovorí Natália.
„A nie si ty trochu blbá?“ čuduje sa Jana.
„Som, a nie trochu, ale dosť.“ súhlasí Natália.

Na druhý deň sa ženy rozhodnú ísť do baru.
Popíjajú drinky a počúvajú príjemnú hudbu. Zrazu sa Nataly rozbúcha srdce. Zbadá Gérarda. Mieri k nim.
„Bon soir, mes dames. /Dobrý večer, dámy/. Môžem si prisadnúť?“ opýta sa s neodolateľným úsmevom.
Natália ich navzájom predstaví. Každej pobozká ruku a povie:
„Enchanté.“ /Teší ma/.
Po chvíli Jana s Vierou odchádzajú a nechajú ich samých.
„Som vaším dlžníkom.“ hovorí Gérard.
„To nestojí za reč.“ povie skromne Nataly.
„Stojí to za niečo iné. Attendez /Počkajte/, moment.“ protestuje Gérard.
Odbehne na recepciu a donesie nádhernú červenú ružu. Dáva ju Nataly so slovami:
„Ste ako táto ruža. Krásna, ale občas picháte.“
„Niet ruže bez tŕnia, ani lásky bez trápenia.“ zafilozofuje Nataly a pokračuje:
„Viete, že červená ruža je symbolom lásky?“
„Biensur „/Samozrejme/, odpovie Gérard a pokračuje:
„Dovolíte mi byť advokátom lásky?“
„Aké máte argumenty?“ pokračuje Nataly v hre.
„Tie najpresvedčivejšie“, vyhlási Gérard a vtisne jej vášnivý bozk na pery.
Nataly zalapá po dychu: „Protistrana nemá žiadne protiargumenty.“