nezabudka

Na svoj vek má Valika celkom dobrú postavu. Môže si dovoliť minišaty na ramienkach, ktoré zdôraznia jej plný dekolt i kraťasy, ktoré ukážu dlhé
a štíhle nohy.
Hlavne teraz v horúcom lete, ktoré nás trápi tropickými teplotami.
Muž brázdi svet na kamióne a Valika je často doma sama. Pekná“ slamená vdova.“
Vešia na balkóne prádlo, suší bylinky, ktoré nazbierala. Podvečer sa posadí na balkón s košíkom marhúľ, ktoré dostala od kamarátky.
Preberá ich. Tvrdšie zavarí, ostatné zje. Občas dá nejakú do úst
a kôstku hodí dole.
Na jednom z balkónov vedľajšieho vchodu sedí Oskar a pofajčieva.
Dávnejšie si všimol Valiku. Má kuchyňu otočenú tak, že vidí do Valikinej spálne.
A verte, že je to pohľad pre bohov. Párkrát mu zabehlo.
Zakričí na Valiku:
„Mohla by ste hodiť aj celú marhuľu, nielen kôstku.“
„Chytíte?“ neverí Valika.
„Vy asi neviete, že som bol futbalový brankár.“ pochváli sa Oskar.
„Ako ide dokopy šport a fajčenie?“ čuduje sa Valika.
„Čo bolo, bolo. Nikto nie je dokonalý.“ zavtipkuje Oskar.
Valika hodí marhuľu , Oskar ju bravúrne chytí a slastne si ju vychutná.
„Máte u mňa odmenu“, zahlási, „pozerajte.“
Vyfúkne dym, ktorý dostane tvar srdca.
„Čo vy všetko nedokážete“, uzná Valika a pokračuje:“ Môžem vás pozvať na
marhuľový koláč.“
„Rád prídem. Donesiem víno.“ súhlasí natešený Oskar.
Strávia pekný večer a ešte krajšiu noc. Noc plnú iskrivej vášne.
Človek by neveril, čo dokážu marhule.