nezabudka

Ria je študentka na medzinárodnej brigáde v zahraničí. Medzi mladými

ľuďmi tu vznikajú nové kamarátstva aj lásky.

Ria“ padla do oka, aj do srdca “ jednému Bulharovi. On však nepatrí do tábora brigádnikov, ale je u babky v blízkej dedine. Volá sa Rumen. Je to pekný chalan, ktorý sa dievčatám páči.

Dnes má Ria vydarený deň. Dostala odznak najlepšej brigádničky. Na večeru boli pirohy a vraj kto nájde vnútri kôstku, bude mať šťastie.  Ria si na nej skoro vylomila zub.

A zafungovalo to. O chvíľu príde za ňou Jarka a hovorí:

„Vonku ťa čaká ten tvoj nápadník. Chcel, aby som ťa zavolala.“

Ria ešte netuší, že dať sa s ním dokopy ,nebude dobrý nápad.

Celá natešená „šupajdí“ von . Na „placíku“ hrá didžej vychytené hity. Naraz oznámi:

„Nasledujúca pieseň je pre Riu od Rumena.“

On ju požiada o tanec. Chytí ju okolo pása, tesne si ju privinie, zaľúbene na ňu pozerá. Veľa dievčat jej v tejto chvíli závidí. Ona sa cíti ako princezná.

Potom ju pozve na drink a prechádzku.

 „Hustí“ do nej, ako sa mu páči, že je ideálna.

Lichôtky od takého fešáka sa dobre počúvajú . Každá tomu rada uverí.

Dokonca jej vyzná lásku:

„Asi mi neuveríš, ale ja ťa ľúbim.“

Rozum neverí, ale srdce chce uveriť.

Dá jej fotku s adresou a telefónom.

Keď sa im už nechce prechádzať, sadnú si a pozerajú na nebo plné

hviezd. Bozkáva ju, šepká nežnosti a plánuje:

„Na budúci rok prídeš ku mne. Pôjdeme k moru. Navštívime rodinu v Turecku“, a zaklincuje to vetou: „Chcel by som si ťa vziať za ženu.“

Ria je v šoku z takej rýchlosti. Z tých rečí je „uvarená ako vajíčko na mäkko“.

A čo bolo ďalej? Ako sa spieva v jednej piesni: „Jenom měsíc ten to ví , ale ten nic nepoví“…