nezabudka

Váhavo a s obavami chytí Magda kľučku a otvorí dvere do čakárne doktora B.
Dlho rozmýšľala nad tým, či sem vôbec ísť. Maturity sa blížia.
Dlho sa nevideli. Pritom sa poznajú veľa rokov. Chodila ešte na základnú školu.
Otvoria sa dvere ambulancie. Ukáže sa v nich hlava sestričky:
„Ste objednaná?“
„Nie, ale potrebujem ísť za pánom doktorom. Dobre ma pozná.“ odpovie Magda.
„Počkajte, opýtam sa, či vás zoberie.“ zatvorí dvere.
„Pán doktor, v čakárni je nejaká slečna v okuliaroch. Tvrdí, že sa dlho poznáte.“ oznamuje sestrička lekárovi.
„Kto to môže byť?“ rozmýšľa doktor B . Za tie roky prešlo jeho ambulanciou veľa pacientov.
Keď otvorí, všetko je jasné.
„Magduška, z teba vyrástla pekná slečna. Poď ďalej.“ poteší sa doktor B.
„Dobrý deň“, pozdraví zapýrená Magda.
„Ako sa máš?“ zaujíma sa doktor.
„Budem maturovať na gymnáziu.“
„Už si dospelá. Mohol by som si s tebou aj niečo začať“, nezaprie doktor B. svoj humor.
Magda vysvetľuje, prečo prišla:“ Stále mám problémy s tou rečovou vadou. Veľmi sa za to hanbím. „
Doktor B. si spomenie na to, keď Magda s mamou prišli k nemu prvýkrát. To dievčatko mu bolo sympatické. Inteligentné, senzitívne, skromné.
Dohodli sa na sedeniach.

Magda zmaturovala, vyštudovala vysokú školu, vydala sa, aj rozviedla.

Pracuje na štatistickom úrade. Robia výskum po domácnostiach. V rámci tohto projektu jej pridelili aj domácnosť doktora B.
Celkom sa potešila. Toľké roky sa nevideli. Vždy si ho vážila ako veľmi vzdelaného človeka s rozhľadom.
Prstom stisne zvonček pri dverách s menovkou MUDr. B. Počuje blížiace sa kroky.
Dvere sa otvoria.
„Dobrý deň. “ pozdraví Magda.
„Želáte si?“ pýta sa doktor B.
Magda ukáže preukaz a hovorí:
„Som zo štatistického úradu. Robíme prieskum po domácnostiach. Aj vás vybrali.“
„Nech sa páči. Poďte ďalej.“
Magde to nedá nespýtať sa: „Nepamätáte sa na mňa? Magda K. „
„Zdala si sa mi nejaká povedomá“, spomenie si doktor B.
„Ako sa máte?“ zaujíma Magdu.
„Nie dobre. Zomrela mi manželka. Bola sestričkou. Neviem bez nej existovať. Všetky veci okolo domácnosti mala na starosti ona.
Každú nedeľu chodím na cintorín. Cez víkend som na záhrade. Mám dom pri Piešťanoch.“
Magda s ním súcití :“Deti bývajú ďaleko?“
„Syn v Prahe, dcéra v Bratislave. Vidia, že samota mi neprospieva. A čo ty?“
„Pracujem. Nie vo svojom obore. Rozviedla som sa. Dcéra študuje v zahraničí.“
„Nechcela by si ma? “ vyhŕkne z doktora B. “ Som dobrá partia. Mám byt, dom , 3 autá.“
Magda je v pomykove.
“ Dáš si vínko?“ ponúkne doktor B.
„Len trocha, aby som nezapísala blbosti.“ povie Magda.
„Ty si bola vždy taká vzorná.“ skonštatuje doktor B.
Vypíšu dotazník .
„Baví ťa takáto robota?“ opýta sa doktor B. “ Máš na viac. Mohla by si robiť vedúcu na personálnom. Môžem to zariadiť.“
„Nie je to síce to, čo som študovala, ale spoznám veľa zaujímavých ľudí.“
„Ako myslíš. Porozmýšľaj o mojej ponuke. Jednej aj druhej.“
„Do videnia“, rozlúči sa Magda.

Magda rozmýšľa nad doktorom B. Mohol by byť jej otcom. I keď musí
uznať, že vyzerá o 10 rokov mladší. Imponujú jej starší ,vzdelaní, úspešní a vtipní muži.
V práci nie je spokojná. Je to „z núdze cnosť.“ Ani návraty do prázdneho bytu ju netešia.
Dcéra príde raz za rok. Nie je ešte taká stará. aby jej nechýbala mužská spoločnosť.
Chápe doktora B. Ťaží ho samota. Chýba mu ženská spoločnosť.
Vytiahne telefón a vyťuká číslo doktora B.:
„Tu je Magda. Skúsim prijať vašu ponuku.“
„Ktorú?“ poteší sa doktor B.
„Obidve.“ odpovie Magda.