Jeden mladý donchuan povedal:
„Žena je ako kniha. Keď ju prečítame, prestane byť pre nás zaujímavá.“
Názory na tento výrok sú nasledovné:
Čo keď tej knihe nerozumieme?
Čo ak je napísaná v cudzom jazyku a nevieme si ju preložiť?
Čo ak je nad naše schopnosti ju pochopiť?
Môže sa stať, že kniha je taká dobrá, že si ju chceme prečítať znova a znova.
Niektoré knihy nedočítame, lebo nás prestanú baviť.
Niektoré knihy majú pekný len obal, ale obsah za veľa nestojí.
Niektorá kniha „ide z ruky do ruky“. Znamená to, že je dobrá?
Niekto má veľa kníh, iný neprečítal ani jednu.
Niekedy máme radi určité časti knihy.
Treba vedieť čítať aj medzi riadkami.
Niektorí čitatelia sú nároční, iní nie sú moc vyberaví.
Knihu života si píše každý sám.
Zrelý muž na ten výrok zareagoval takto: „Manželku čítam celý život a nikdy sa mi to nezunuje.“
A to je dobre! ...
Ten mladý donchuan ešte neprečítal ani jednu... ...
Niektoré manželky sú napriek sústavným pokusom... ...
blog sa mi páči- môj známy zase vravel , že... ...
Celá debata | RSS tejto debaty