nezabudka

Lýdia a Elena sú sesternice, ktoré sa rady stretávajú. Lýdia

sa snaží vždy vybrať zaujímavé miesto.

Väčšinou si dajú kávu. Pochutnajú si na jablkách, ktoré donesie

Elena. Vyberá ich všetečný Ľubko, kamarátkin milovaný vnúčik.

V meste je vychýrená cukráreň, ktorá nedávno prešla rekonštruk-

ciou. Obidve sa však snažia schudnúť, tak Lýdia ich nechce vy-

stavovať pokušeniu.

Dnes však pôjdu do jamy levovej a vyskúšajú silu svojej vôle.

Uvidíme, či odolajú.

Lýdia sa najprv zastavila v blízkej pekárni a kúpila dva bureky. Pre seba

zeleninový, pre Elenu mäsový. To pre prípad, že by ich prepadol

hlad. Ako hovorieval jej otec: „Pre strýčka príhodu.“

Cukráreň ich privítala krásnym prostredím. Zákuskov je nepreberné

množstvo, ale sú  drahé.

Dali si kávu a po chvíli začali pojedať jabĺčka. Vitamíny sú zdravé.

Aj vláknina. Evidentne si to však nemyslí vedúca, ktorá ich napomenie:

„Tu nemôžete konzumovať prinesené veci.“

„A máte tu jabĺčka?“ nedá sa Elena.

Tým ju dokonale uzemnila. Napriek tomu jabĺčka schovali.

Vtom do cukrárne vošla žena s veľkým psom bez náhubku.

Lýdia aj Elena zostali v šoku. Obe sa psov boja. Keby to bolo vonku na

terase, ale vnútri! O chvíľu prišla ďalšia zákazníčka so psom. Psi začali

komunikovať. Samozrejme štekaním.

Lýdia je pohoršená:

„Toto vedúcej nevadí?“

Elena pokúša:

„Nezaženieme stres malým hriešikom? “

„Čo máš na mysli?“ zaujíma Lýdiu.

„Dáme si po jednom zákusku.“ povie Elena.

Lýdia si vyberie čokoládový cheesecake, lebo tvaroh je dobrý na kosti a

Elena malú Pavlovovej tortičku, ktorú často jedla v Austrálii, keď bola na

návšteve u dcéry.

Po čase zažijú ďalší šok.  Vedúca začne hrmotať so stolmi.

ˇČo sa deje?“ čudujú sa zákazníci.

„Poobede tu bude súkromná akcia“, vysvetľuje vedúca.

„Stoly sa dajú aj preniesť“, poznamená Lýdia.

Vrcholom všetkého bolo, keď im zobrali jeden z dvoch stolov.

„To nás vyhadzujete?“ pýta sa pohoršene Elena.

„Ste dve a sedíte za dvojstolom“, odsekne vedúca.

„Mali ste nás upozorniť, že to vadí“, pridá sa Lýdia.

O chvíľu sa zdvihnú zo stoličiek a odchádzajú.

Na rozlúčku si neodpustia:

„Viackrát sem určite neprídeme.“