nezabudka

Štefan bol starý mládenec. Mal mladšieho brata aj sestru, ktorí

si už založili svoje rodiny.

„A ty sa kedy oženíš?“ pýtala sa mama, babka, dedko.

Štefan nebol bohvieaký krásavec, ale v posteli to vedel. Čo ale z toho,

keď máloktorú presvedčil ,aby išla do jeho garsónky.

Včera oslovil jednu kočku. Volá sa Ivana, má pred sebou posledný rok

na vysokej škole. Je nejaká namyslená. Čo by chcela?

Môže byť rada, že si ju všimol. Elektrikár jej nie je dosť dobrý.

Smúti za nejakým playboyom, ktorý sa na ňu vykašľal.

Štefan by si ju zobral za ženu, nechce sa len pobaviť. Ona ho odmieta.

Správa sa ako netýkavka. To jej vráti aj s úrokmi.

„Ale ja ju dostanem. Keď nie teraz, tak neskôr. Ja vyučený budem mať

za ženu doktorku.“ zaumieni si Štefan.

Ako si predsavzal, tak sa  stalo.

 Ivana si myslela, že si ju berie z lásky. Nechcela „zostať na ocot.“

Keď sa im narodilo dieťa, spravil si z nej slúžku. Zakázal jej, aby sa stretávala s kamarátkami.

Chodil po ňu do práce. Všetci jej závideli pozorného manžela,

ale on ju chcel mať pod kontrolou.

Ivana bola šťastná len v práci. Keby bola tušila, ako to skončí, mohla

radšej zostať slobodná.