nezabudka

Vážení čitatelia, Kúpeľné lásky vám ďakujú, že dosiahli čítanosť viac ako 2000.

„Dievčatá, ktorá pôjde na školenie?“ pýta sa vedúca vychovávateliek.
Nikomu sa ako vždy nechce, a tak dobrovoľne-nasilu sa prihlási Naďa. Je najmladšia z kolegýň, slobodná, času má dosť. Ona sa rada vzdeláva a rozširuje vedomosti.
Školenie sa koná v zariadení, ktoré sa nachádza v peknom prírodnom prostredí. Tu si výchovní pracovníci oddýchnu od stresu, zrelaxujú, naberú nové sily do náročnej práce.
Postupne sa schádzajú. Sú tu skoro samé ženy. Staršie aj mladšie. A tu zrazu muž ! Celkom mladý, sympatický, čierne vlasy, fúzy, trochu hanblivý.
Nade sa zdá nejaký povedomý. To nie je možné ! Veď je to Juro, spolužiak z gymnázia. Nevideli sa viac ako 10 rokov.
Zmiatli ju tie fúzy. Vypadá úplne inak. Sexy. Od určitého času sa jej páčia fúzatí muži.
„Čo tu robíš?“ pýta sa ho, „Ty si bol predsa vojak.“
„Čo bolo, bolo, terazky som vychovávateľ.,“ zavtipkuje Juro .
„Kde robíš?“ zisťuje Naďa.
„U nás na priemyslovke. Samí chalani.“ odpovie.
„Ja zasa na zdravotnej. Samé dievčatá. „
„Mali by sme nadviazať družbu a zorganizovať nejaké spoločné akcie“, navrhne on.
Po prednáške a večeri je voľno. Naďa a Juro idú na prechádzku a rozprávajú si, čo za tie roky zažili.
Na strednej škole ho Naďa vôbec nevnímala ako možného nápadníka. Boli dievčenská trieda a tí traja chalani sa cítili ako chudáci. A Juro ešte viac,
lebo bol z dediny.
A teraz… Tie fúzy z neho spravili iného človeka. Spomínajú na školu, spolužiakov.
Zistia, že majú veľa spoločného. Obaja sú romanticky založení, osamelí, trápia ich menšie zdravotné problémy, študujú popri zamestnaní.
Zaujíma ich história, lúštia krížovky.
Naďa je prekvapená, že Juro sa venuje reiki a liečiteľstvu.
Ako tak idú, Naďa si nevšimne výmoľ, zle stúpi, zjojkne. Členok bolí. Juro jej podá ruku a pomôže „dopajdať“ k lavičke. Čo teraz?
„Môžeš na mne vyskúšať svoje liečiteľské schopnosti“, povie.
„Rád ti pomôžem.“ Vyzuje topánku, chytí nohu, jemne ju napraví.
Naďa cíti teplo, akoby ňou prešla elektrina, nejaké vibrácie.
Noha prestane bolieť, môže normálne chodiť.
„Akú odmenu si žiadaš, šľachetný záchranca?“ pýta sa teatrálne.
„Pol kráľovstva a ruku princeznej“, príjíma hru Juro.
„Bohužiaľ, kráľovstvo skrachovalo. Ak ti stačí moja ruka, nech sa páči.“ vtipkuje Naďa.
On ju vezme a pobozká ako stredoveký rytier. Ona pocíti slastné šimranie fúzov na pokožke.
„Keďže kráľovstvo zaniklo, mohol by som miesto toho dostať aj srdce princeznej?“ pokračuje.
Naďu zaleje rumenec: „Len či v ňom niekto nie je?“
„A je?“ skúma Juro.
„Bol, ale už nie je .“hlesne Naďa a schúli sa do jeho náručia.