nezabudka

Stela zasa vstáva do nevľúdneho studeného rána. Chystá sa do práce, do ktorej sa jej veľmi nechce.
Nastúpi do MHD. Autobus je plný študentov. Ale že by niekto pustil sadnúť starú pani s paličkou?
Stela vstane a ponúkne miesto. Blíži sa zastávka, ľudia vstávajú a pripravujú sa vystúpiť. Aj Matúš.
Zrazu vodič prudko zabrzdí a Matúšova ruka, ktorá sa načahovala za tyčou, skĺzne po Stelinom hrudníku.
„Čo si to dovoľujete?!“ kričí pobúrená Stela.
„Prepáčte“, ospravedlňuje sa Matúš celý zmätený.
Celý autobus sa smeje na tomto divadle. Obaja vystúpia a každý ide svojou cestou.

O pár týždňov ide Stela na preventívnu lekársku prehliadku.
Čakáreň je ako obyčajne plná. Všetci majú na tvári rúško, ako si to vyžaduje súčasná situácia.
Sestrička otvorí dvere a povie Stele:
„Nech sa páči, pani inžinierka.“
„Dobrý deň“, pozdraví Stela.
„Výsledky krvi sú v poriadku, pán doktor vás ešte vyšetrí“, hovorí sestrička.
Stela je prekvapená: „Pani doktorka tu nie je? „
„Musela ísť na operáciu a dlhšie tu nebude. Ale zastupuje ju pán doktor“, informuje sestra.
„Tak ja by som prišla , až sa pani doktorka vráti.“ hovorí Stela.
„Nemusíte mať obavy. Pán doktor je dobrý odborník a je milý. “ prehovorí ju sestra.
Stela otvorí dvere do doktorskej pracovne.
„Dobrý deň“, pozdraví, podá zdravotnú kartu a sadne si.
„Dobrý deň“, odpovie doktor .
Obom sa zdá hlas toho druhého nejaký povedomý.
„Výsledky sú v norme, zmeriam vám tlak a popočúvam srdiečko.“ oznámi doktor.
„Tlak je v poriadku, ale máte zrýchlený tep. Môžete si vyzliecť tričko?“
Stela zostane len v podprsenke a tep sa zrýchli aj doktorovi Matúšovi. Priloží fonendoskop Stele na hrudník a povie:
„Dýchajte zhlboka.“
Stelin krásne formovaný hrudník sa rytmicky zdvíha a klesá. Doktor Matúš nie je schopný rozlíšiť, či búchanie srdca, ktoré počuje, je pacientky alebo jeho. Musí sa napiť.
„Prepáčte“, povie , dá dole rúško a upije si zo šálky.
Keď Stela začuje to slovo a pozrie naňho, hneď je všetko jasné. Je to ten chlap z autobusu ! Obaja sa cítia trápne.
„Vy ste asi jediný doktor, ktorý nechodí autom, ale autobusom“, vyrieši situáciu Stela.
„V ten nešťastný deň bolo auto v servise“, vysvetľuje Matúš.
„Čo sa zle začalo, nemusí tak aj skončiť“, dá nádej Stela.
„Môžem dúfať, že ste mi odpustila ten trapas?“
„To sa ešte uvidí…“ usmeje sa Stela na sympatického Matúša.