nezabudka

Vážení čitatelia,

chcem poďakovať v mene poviedok: Pozvanie na kávu, Kocúr a myš,
Ruka na /ne/správnom mieste, Láska hory prenáša , ktoré prečítalo viac ako 1500 z vás.

„Zuzi, mne je zle“, sťažuje sa Miška kamarátke.
„Čo ťa bolí?“ vyzvedá Zuzka.
„Brucho, žalúdok“, odpovie Miška.
„To bude asi z tých párkov“, skonštatuje Zuzka.
Sú na zemiakovej brigáde na Orave. Takto začali školský rok. Napriek tomu, že je september, je tu dosť zima. Bývajú v chatkách pri Oravskej priehrade. Ráno sa umývajú studenou vodou. Popoludní sa môžu osprchovať v ubytovni. Miesto nočných košieľok majú oblečené tepláky. Cez deň na to dávajú ďalšiu vrstvu oblečenia. Kruté podmienky.
Čo sa týka jedla, platí tu heslo: „Kto zaváha, nežere.“

O týždeň na internáte.

„Zuzi, mne je na vracanie,“ sťažuje sa Miška.
„Aj mne je z tej večere nejako ťažko. Akoby som mala kamene v žalúdku. Dopadli sme ako vlk z rozprávky o Červenej čiapočke.“ súhlasí Zuzka.
Na druhý deň ide Miška k doktorke.
„Aké máte problémy?“ pýta sa.
„Bolieva ma brucho, žalúdok, býva mi zle.“ hovorí Miška.
Doktorka ju vyšetrí. Zistí zvýšené leukocyty. Spolu s ďalšími príznakmi by mohlo ísť o zápal slepého čreva. Pošle ju na chirurgickú ambulanciu. Špecialista toto vylúči.

Pár dní sa Miška cíti OK, ale potom je nútená opäť navštíviť doktorku. Tá ju šokuje otázkou:
„Nie ste náhodou tehotná?“
„Myslím ,že nie“, odpovie Miška, ale v hlave zabliká kontrolka: Ricardo?
„Pôjdete na gynekológiu“, uzavrie doktorka.
Miška má nepravidelný cyklus. Je to spôsobené stresom a niekedy prechladnutím. Zvyčajne jej pichnú injekciu a všetko je v poriadku.
Pre pokoj duše si spraví test.
Výsledok? Negatívny.

Gynekológ ju vyšetrí a vezme krv.
„Výsledky budú zajtra“, oznámi.
Miška je vystrašená. Nevie si ani predstaviť, že by čakala dieťa. Celú noc ani oko nezažmúri.
Zmyslom jej života je škola. Sedí nad knihami, píše poznámky, chodí po knižniciach, vysedáva v študovniach. Niekto by ju označil za bifľošku. Ju to však baví. Spolužiačky si užívajú na diskotékach, žúroch.
Nemá žiadnu známosť. Ani vážnu , ani veselú. Ricardo to bolo pár dní šťastia a lásky na konci prázdnin. Krásny gavalier, romantika. Prvýkrát jej niekto vyznal lásku, nasľuboval hory-doly. Neskúsená uverila, podľahla jeho šarmu a čaru. Ona sa doňho zaľúbila celým srdcom, ale už ho nestretne.
Na druhý deň lekár vyriekne ortieľ:
„Ste tehotná.“
Keby nesedela, tak sa zloží. Lekár vidí, ako ju to zobralo, podá jej pohár vody a pokračuje:
„Ešte je čas na interrupciu.“
„To nie“, hlesne Miška a odchádza z ambulancie ako v sne. Nie je to však sen, ale realita.
V hlave jej víri:
„Čo povedia ľudia? Čo rodičia? Čo budem robiť? Ako to zvládnem? „
Musí sa s tým niekomu zveriť. Zuzke. Aj tá je v šoku.
Spolužiačky sú prekvapené:
„Miška? Tá má oči len pre knihy. Neuveriteľné. Nikdy sme ju so žiadnym chalanom nevideli. Hovorí sa: „Tichá voda brehy myje…“
Rodičia sa zaujímajú:
„S kým to čakáš?“
„To nie je dôležité.“ odpovie.
„Mal by si ťa vziať a o dieťa sa postarať.“ mieni matka.
„To asi nepôjde. Je to cudzinec.“ hovorí Miška.
„Vieš, ako sa volá? Máš jeho adresu, telefón?“ pýta sa matka.
„Viem všetko, čo potrebujem. Viem, že ho milujem.“ odpovie Miška a myslí pri tom aj na Ricarda , aj na plod ich lásky.
„Ty si to predstavuješ „jak Hurvínek válku.“ skonštatuje matka.
Miška napíše Ricardovi list, v ktorom mu oznámi , že s ním čaká dieťa. Darmo čaká odpoveď. Netuší , že jeho matka mu list zatajila. Nechce za nevestu cudzinku. Má preňho inú manželku. Keď Miška nedostane odpoveď, rozhodne sa dieťa vychovať sama. Je príliš hrdá , aby sa niekomu doprosovala.
Musí prerušiť štúdium. Narodí sa jej krásny chlapec s čiernymi kučeravými vlasmi . Akoby otcovi z oka vypadol.
Syn sa stane zmyslom jej života. Nemá to vždy ľahké, ale keď sa naňho pozrie, spomenie si na krásne chvíle letnej lásky.