nezabudka

„Ahoj, Nataša. Prídeš na to stretnutie?“ volá spolužiačka Viera.
„Moc sa mi nechce. Nedávno mi zomrel manžel.“ odporuje Nataša.
„Práve preto. Treba sa rozptýliť.“ nalieha Viera.
„Kto všetko príde?“ zaujíma Natašu.
„Samozrejme naša mediálna hviezda Soňa, úspešná starostka Berta. Skoro všetci.“ informuje Viera.
„A chalani?“ pýta sa Nataša. Boli len traja v ich dievčenskej triede.
„Juro nevie, ale Rado a Mišo sľúbili.“ odpovie Viera.

Keď si spomenie Nataša na Michala, pichne ju pri srdci. Je to jediný človek na svete, ktorému ublížila. Síce nechtiac, ale veľmi.
Ako sa mu pozrie do očí? Do tých očí, ktoré na ňu vždy pozerali s láskou.
Ona to ani netušila. Jej oči s láskou hľadeli na Dušana z céčky.
Nataša s Michalom sa stretli po rokoch na jednom školení. Obaja boli nezadaní. Zistili, že majú veľa spoločného, rozumeli si. Začali sa stretávať, trávili spolu každú chvíľu. So žiadnym mužom si tak nerozumela.
On sa však nevyjadril, „nerozhúpal sa“, a tak sa Nataša vydala za iného. Spomínala naňho, mrzelo ju to.
Dlho túži po tom, aby mu všetko vysvetlila a poprosila ho o odpustenie.

Účastníci pomaturitného stretnutia sa pomaly schádzajú. Niektorým pribudli kilá, niektorým šediny, niektorým vrásky.
Triedny profesor neprišiel. Pozerá na nich z neba.
Prišla však Soňa, hviezda médií a showbizu, predsedníčka triedy.
Nataša sa posadila k Viere, chalani sedia spolu ako traja mušketieri.
Po prípitku a Soninom úvodnom slove, každý hovorí, ako za tie roky žil.
Idú podľa pôvodnej abecedy, takže Michal hovorí skôr ako Nataša.
„Po maturite som išiel na vysokú vojenskú, ale v armáde som dlho nevydržal. Potom som robil vychovávateľa. Neskôr som sa začal
venovať liečiteľstvu. „
„A čo rodina?“ sú zvedavé spolužiačky.
„Nemám manželku a dúfam, že ani žiadne deti. Aspoň o nijakých neviem.“
zoberie to Michal s humorom jemu vlastným.
Po ňom nasleduje Renáta a potom je na rade Nataša.
„Po skončení vysokej školy som dlhé roky robila v školstve. Vydávala som sa neskoro, o rok sa nám narodila dcéra. Potom som pracovala v sociálnej
sfére. Venovala som sa seniorom. Nedávno mi zomrel manžel.“
Viera zakončí „povinnú jazdu“ a potom sa rozprúdi debata.

Natašu vyše roka kvária rôzne zdravotné ťažkosti. Lekári jej nevedia pomôcť.
Pomohol by jej Michal? Má právo to od neho žiadať? Rozhodne sa ísť za ním.
„Chalani, požičiate mi ho?“ opýta sa Jura a Rada.
Michal vstane a odídu.
Nataša začne: „Je mi trápne zrovna teba žiadať o pomoc. Nechcela som to pred všetkými hovoriť, ale vyše roka ma trápia rôzne zdravotné ťažkosti a lekári mi nevedia pomôcť.“ sťažuje sa Nataša.
„Veľa chorôb pramení v psychike“, zahlási Michal.
„Asi máš pravdu. Celé roky ma trápi, že som ti ublížila. Môžeš mi odpustiť?“
„Hlavne, že si bola šťastná.“
„Posledné roky neboli najlepšie. Chýbala mi láska. Chcelo by to infúziu.“
„Nie som síce lekár, ale verím, že sa mi podarí vyliečiť tvoje telo, srdce aj dušu.“
„Žeby sme strávili spoločne jeseň života?“ navrhne Nataša.
„Jeseň je najkrajšie obdobie“. súhlasí Michal.