nezabudka

Vážení čitatelia.

Dúfam, že mi zachováte priazeň aj v tomto roku.

„Ten kurz je super vec, ale kde tam budem bývať?“ rozmýšľa Lea.
Spomenie si na kamaráta Igora, s ktorým sa párkrát stretla , keď pracovala v neziskovke.
Vie o ňom, že v okolí, kde bude prebiehať kurz, vlastní malý penzión.
Predostrie mu svoju prosbu.
„Máš šťastie. Sezóna začína len pomaly. Budúci týždeň nemám nahlásených žiadnych hostí.
Budeš jediná návštevníčka . Môžem ťa každý deň voziť do mesta a späť.“
poteší Igor Leu.
„A so stravou ako? Ja som skromná.“ zaujíma Leu.
„Nejako sa dohodneme.“ sľúbi Igor.
V pondelok čaká Leu na stanici Igor s autom a odvezie ju do lona krásnej prírody.
Lea si vybalí veci a Igor ju ponúkne obedom, ktorý vlastnoručne ukuchtil. Šikovný.
„Poobede mám cvičenia jogy, prídem až večer.“ oznámi Igor .
„Nevadí. Nechcem ťa obmedzovať. Ja si odpočiniem po dlhej ceste, pozriem tablet, telku, niečo si prečítam.“ povie Lea.
Ráno Lea nájde na stole v kuchynke čaj v termoske, bryndzovú nátierku a nakrájané rajčiny. Poteší ju to.
Cestou v aute sa rozprávajú:
„Kto mi doma pripraví také dobré raňajky?“
„Niekto sa určite nájde.“
„Už som prestala hľadať.“
„Tak budeš nájdená.“
„A čo ty? Nechýba ti domáca pani?“
„Daj pokoj. Zvykol som si na samotu. Stále niekto príde.“
Po návrate z kurzu varia spolu hríbovú polievku. Je fantastická, len je jej veľa.
„Mali by sme niekoho pozvať.“ hovorí Lea.
„Večer akoby sme našli.“ povie Igor.
„Sme perfektný tím. Mali by sme sa prihlásiť do nejakej súťaže.“ skonštatuje Lea.
„Ak chceš, poobede idem s kamarátom pozrieť nábytok do Popradu, môžeš sa pridať.“ ponúkne Igor.
„Rada pôjdem na výlet.“ poteší sa Lea.
Je krásne počasie . Lea si ide krk vykrútiť za tatranskými zasneženými štítmi v zlatistej žiare slnka. Robí fotky na mobil, aby mala pamiatku.
Pochodia celé ASKO a vracajú sa až podvečer. Na ceste v protismere stoja bezradní manželia a rozmýšľajú, čo s pokazeným autom.
To by nebol Igor, keby nezastavil a neopýtal sa:
„Potrebujete pomoc?“
Ide ďalej, otočí sa, natiahne lano a odtiahne nešťastníkov, kam potrebujú. On je už taký- keď môže, pomôže.
Lea poznamená:
„Každý deň treba spáchať aspoň jeden dobrý skutok.“
Keď sa vrátia do penziónu, je aj tma, aj zima. Ešteže si nechali polievku. Zohriata dobre padne. Večer pozerajú telku.
V penzióne sa kúri drevom, ktorého je tu habadej. Igor pustí Leu do svojho
kráľovstva.
Ona sa zasmeje:
„Čaká ťa politická kariéra. Veľa politikov predtým robilo kuričov v kotolni. Budem spomínať , ako som ti pomáhala.“
Každý ide spať do svojej izby.
Na ďalší deň chce byť Lea užitočná, tak prišíva gombíky na posteľné obliečky a žehlí uteráky.
Poobede prídu za Igorom kolegovia. Lea začuje, že budúcu sobotu má Igor narodeniny.
Ona má vtedy meniny. Aká náhoda. Škoda, že už tu nebude. Mohli to spolu osláviť.
Večer príde nový hosť aj so psom. Je to mladý dobrodruh z Poľska.
A je tu posledný deň Leinho pobytu. Zajtra odchádza a ešte nebola pozrieť blízky salaš. Musí ísť však sama, lebo Igor čaká nových hostí.
Zavolá kamarátovi, aby ju čakal. Lea ochutná výborný syr a žinčicu.
V piatok odprevadí Igor Leu na stanicu.
Tá sa lúči so slovami:
„Som ti neskonale vďačná. Keby si kedykoľvek, čokoľvek potreboval, som tvojou dlžníčkou.“
„Aj druhýkrát, len nie často“. sranduje Igor.
Niet nad dobrého kamaráta.
V sobotu dostane Lea esemesku od Igora: „Všetko najlepšie k meninám.“
Ona mu pošle mailovú pohľadnicu s blahoželaním: “ Všetko naj k narodeninám.“