nezabudka

Vlasta má dlhodobé problémy s kolenom. Až po operácii meniska, jej doktor povedal:

„Nemáte chrupavku.“

„Kde zmizla?“ čuduje sa Vlasta. Predtým nič také nespomínal.

Kamarátka jej doniesla vystrihnutý článok z časopisu, v ktorom sa písalo o liečbe kmeňovými bunkami.

   Zjednodušene povedané: tuk z brucha sa vstrekne do kolena.

 Našla si to na internete, zavolala tam, poslala svoje nálezy.

Doktor jej odpísal:

„Je to na hrane, ale hádam by som vám vedel pomôcť. Objednajte sa.“

Vlial jej stratenú nádej. Vzhľadom na to, že to bolo ďaleko, využila sanitku.

Bola to „štrapácia.“ Dve staršie panie sa viezli na onkológiu na odber kostnej drene.

Potom sa sanitkár zastavil ešte v laboratóriu.

Konečne sú na mieste. Nemocnica je rozľahlá. Vlasta má slabé orientačné schopnosti.

Je šokovaná, keď jej na recepcii oznámia:

„Dnes pán primár neordinuje, lebo operuje.“

„Ale ja som objednaná a prišla som zďaleka.“ protestuje Vlasta.

Recepčná telefonuje. O chvíľu Vlaste povie:

„Čakajte pred ambulanciou. „

Vlasta si sadne, naje sa a čaká.

Doktor príde , pozve ju do ambulancie a opýta sa:

„Čo vás trápi?“

„Je toho veľa. Neviem, čo skôr riešiť, ale to koleno.“

Doktor pozrie papiere a vyhlási ortieľ:

„Nedá sa s tým nič robiť. Mala ste prísť pred skôr. Prvé štádiá artrózy nebolia , a potom je už neskoro.“

Vlasta je sklamaná. Vôbec jej koleno nepozrel. Ani cédečka z magnetickej rezonancie.

To sem nemusela chodiť. Zrútil sa jej svet.  Upla sa na túto možnosť. Tuku na bruchu, z ktorého sa separujú kmeňové bunky, má dosť.

Mohla by sa použiť aj viacnásobná dávka.

Doktor jej „vykreslí ružovú budúcnosť“:

„O dva roky budete chodiť s barlami a operácii sa nevyhnete.“

„To nie !Radšej zomriem.“ pomyslí si Vlasta. Kým  čaká na sanitku, sedí a plače. Slzy sa nedajú zastaviť. Prečo takto dopadla?