nezabudka

Jela sa dnes vybrala do wellness sama. Kamarátka, ktorá ju vozila

autom, je na dovolenke.

Zobrala dve francúzske barly a vybrala sa na MHD. Šofér je nejaký nevrlý, skoro ju privrel medzi dvere. No , nezačína to dobre.

V šatni sa vyzliekla a dáva si okolo tela plachtu. S hrôzou zistí, že ju

neobčiahne. Žeby tak pribrala?! Hanba-nehanba, je nútená ísť za

slečnou na recepcii.

„Môžete mi vymeniť plachtu? Je nejaká malá.“

„Samozrejme“, povie slečna a podá Jele novú .

V šatni zistí, že táto je príliš dlhá. Čo už? Nepôjde tam predsa znova.

Musí dávať pozor, aby si na plachtu nestúpila a nepadla  aká dlhá

a široká k nohám nejakého chlapa.

Celkom si to bez ujmy na zdraví užila a ide domov.

Pred vchodom stojí nejaká žena a osloví Jelu:

„Mala som sa tu stretnúť s kamarátkou, ale neprišla a ja nemám penia-

ze na autobus. Išla by som pešo, ale mám opuchnuté kolená.“

Jela to úplne chápe. Tiež má problémy s kolenami a okrem toho rada každému pomôže. Otvorí peňaženku a „naškrabká“ pár drobných.

Pani vďačne vezme. Jelu potom napadne, že by jej mohla kúpiť lís-

tok zo svojej preukážky. Opýta sa pani, kam ide. Zistí, že rovnakým

smerom . Drobné jej však nevrátila. Vraj bude mať na spiatočnú

cestu.

„Za dobrotu, na žobrotu“, pomyslela si Jela.

Pani sa k nej pripojila a išli na zastávku spolu. Jela sa cítila ako vo

filme Tak sa na mňa prilepila.

Žena sa Jele posťažovala. Bola na operácii mozgu, má arytmiu, inva-

lidný dôchodok len 150 eur, chodí pomáhať mníškam.

Nastúpili do autobusu. Sadli si vedľa seba. Jela až teraz zacítila, že z nej tiahne alkohol.

Cestou domov zbadá Jela jedného známeho. Spoznali sa pred veľa rokmi. Jeho žena na ňu žiarlila. Bezdôvodne.

On chodí s bielou paličkou. Keby videl Jelu s dvoma barlami, čudo-

val by sa, čo sa stalo so sympatickou ženou.

„To sme obaja dopadli.“ pomyslí si Jela.