nezabudka

Ingrid sa chystá do kúpeľov. Dúfa, že manžel Rasťo to doma sám zvládne. Je
šikovný výsluhový dôchodca. Bude z neho pekný „slamený vdovec“.
„Nie že si tam niekoho nájdeš“, hovorí žiarlivo manželke.
„Idem sa liečiť, nie nahánať chlapov“. odpovie Ingrid a pokračuje:
„Len aby si ty nezabudol na slušné vychovanie. Nie že si tu budeš vodiť dámske návštevy.“ pripomína mužovi.
„Veď máme kamery“, oponuje Rasťo.
„Len aby sa nepokazili“, kontruje Ingrid.
Takto sa zo žartu doberajú. Napriek tomu, že sú manželmi už dlhé roky, stále sa majú radi ako na začiatku.

Ingrid si v kúpeľoch nájde dobré kamarátky. Raz sedia v parku na lavičke a zbadajú pekného muža.
„Stál by za hriech“, povie Milada.
„Rozhrešenie by si odo mňa nedostala“, zasmeje sa Ingrid, „je to môj manžel.“
„Prišiel si ma skontrolovať?“ pýta sa ho.
„Nemohol som to bez teba vydržať“. prizná sa Rasťo.
Kamarátky môžu len závidieť.
„Máš smolu“, povie Ingrid, „o chvíľu mám rande s masérom.“
„To som išiel toľko kilometrov zbytočne?“ Rasťo je sklamaný.
„Samozrejme, že nie. Budeš sa plne venovať mojim kamarátkam. Pozveš ich na zákusok, kávu , drink.“
„Splním , čo im na očiach uvidím.“ súhlasí Rasťo.
„Nič netreba preháňať“, zľakne sa Ingrid.
„A vy „,otočí sa na kamarátky, „prosím nezničiť. Vrátiť v pôvodnom stave.“ vtipkuje.
Rozídu sa. Ingrid na masáž a Rasťo obklopený ženami do kaviarne.
Problém je, kde bude Rasťo spať. Milada, ktorá býva s Ingrid, sa obetuje a prespí na izbe so starou babkou. Má to u nich schované.

Rasťo sa pýta Ingrid:
„Prečo taká milá, inteligentná , pekná žena, ako je Milada, nemá muža? Čo sú slepí alebo nevidia?“
„Možno je príliš náročná“, odpovie Ingrid a pokračuje:
„A tvoj kamarát Marek, prečo je sám?“
„Má dobré srdce, ale je nesmelý“. vysvetlí Rasťo.
„Čo keby sme tých dvoch dali dokopy?“ napadne Ingrid.
„Čo sme zoznamka?“ protestuje Rasťo.
„Možno pomôžeme dobrej veci a urobíme dvoch ľudí šťastnými.“ nedá sa Ingrid a navrhne:
„Pozveme Miladu na pár dní k nám.“

Ako povedala, tak urobili. V ich okolí sa nachádza eldorádo hríbov. Zajtra sa na ne chystajú.
Rasťo volá Marekovi:“ Nešiel by si s nami zajtra na hríby?“
„Rád“, poteší sa Marek.
Ráno je Marek pripravený. Ingrid mu predstaví Miladu:
„To je moja kamarátka z kúpeľov.“
Marek si pomyslí: „Madam z mesta.“ Opýta sa:
„Rozoznáte dubák od muchotrávky?“
Milada sa urazí: “ V detstve som často chodila s otcom na hríby. A to bol znalec. Viete, že muchotrávka červenkastá, u nás sa jej hovorí masák,
je výborná huba?“
Marek sa snaží zlepšiť dojem výrokom: „Každá huba je jedlá, ale niektorá len raz.“
Milada ocení jeho vtip iskrivým smiechom.
Brázdia lúky, hory s vidinou hubárskeho úlovku. Všetko je OK, kým Milada nezačne vrieskať: „Pomóóc, had !“
„To je len slepúch“, ukľudňuje Marek a hodí po ňom konár. Had sa odplazí.
„Ďakujem“, pozrie vďačná Milada na Mareka.

S plnými košíkmi sa vrátia domov.
Rasťo poprosí Mareka: „Keď si už tu, mohli by sa tvoje zlaté ručičky pozrieť na ten náš bojler?“
„Jasné“, odpovie Marek, „veď vieš, aký som :“Keď môžem, vždy pomôžem.“
„Také zlaté ručičky by sa zišli aj u mňa doma“, vzdychne Milada.
„Stačí povedať“, ponúkne sa Marek.
„Blíži sa zima a mám pokazený kotol“, posťažuje sa Milada.
„Kedy môžem prísť?“ pýta sa Marek.
„Keď budete mať čas“, hovorí Milada.
„Pre vás si nájdem čas vždy“, odpovie natešený Marek.
„Pripravím vám sladkú odmenu.“ sľubuje Milada.
„Už sa neviem dočkať.“ teší sa Marek.
„Myslela som banánovú tortu“, schladí ho Milada.
„Tú zbožňujem“, zahlási Marek .
„Vidíte, ako si rozumiete“, skonštatuje Ingrid.
Vyzerá to, že dielo sa podarilo.