nezabudka

Ľudka je prekvapená, ako veľmi ju sestra Maca nechce na stužkovej. Ale mama bez Ľudky nepôjde.
Hádali sa, nestíhali, kričali po sebe. Boli to nervy, ale nakoniec sa vystrojili.
Ľudka sedí pri stole s mamou. Oproti nej otec Macinej spolužiačky. Je celkom sympatický. Podobá sa na obľúbeného herca.
Vedľa neho sedí manželka.
Skupina hrá pekné zahraničné hity. Ľudka by tak rada tancovala.
Pán pri stole sa postaví, ukloní a spýta sa: „Smiem prosiť?“
Ľudka s radosťou vstane a idú na parket.
Cíti sa trocha trápne, lebo manželku nechal sedieť.
Ľudka sa celým telom oddala tancu. Na tanečníka skoro ani nepozrela.
Celkom mu to išlo. Snažil sa. Keď si utieral spotené čelo, v duchu sa uškŕňala. Vyspevoval, tlieskal, kričal: „Ešte.“
Akoby sa správal, keby tam nemal ženu?
Ďalšie kolo hrali ľudovky. Prišiel pripitý otecko. Mama povedala, že ju bolí noha a poslala Ľudku. Nešlo im to .
Ľudka sa bála, že spadnú. To by bola hanba na kvadrát.
Aj si dovoľoval, kocúr starý. Už aby bol koniec.
Po programe zaznelo tango a pred Ľudkou sa objavil mladý muž a s úsmevom ju požiadal o tanec.
Srdce sa jej rozbúchalo ako zvon. Kráča ako v krásnom sne.
Pevne ju chytil do náručia. Utopila sa v jeho modrých očiach. Tancovali zladene.
„Som Laco“, predstavil sa.
„Ľudka“, odvetila.
„Prepáčte, ale na otecka ste primladý a na študenta pristarý.“
Zasmial sa: „Som profesor.“
„Na mamičku ste primladá“, vrátil kompliment.
„Som sestra jednej maturantky“, vysvetľuje Ľudka.
„Aké predmety učíte?“ zaujíma sa.
„Tie najhoršie – matiku a fyziku“, odpovedá.
„Ja študujem slovenčinu a dejepis. O rok končím a bude zo mňa učiteľka.“
„Takže budúca kolegynka“, poteší sa Laco.
„Neprišla by ste okrášliť náš zbor? Sme väčšinou muži, len dve staršie kolegyne.“
„Mohla by som to skúsiť najprv na praxi.“ rozmýšľa Ľudka.
„Budem sa tešiť“, pozrie na ňu túžobným pohľadom.
Hudba dohrala. Sen skončil.
Ľudka počula krik študentov: „Pán profesor, poďte sa s nami odfotiť.“
A videla Laca, ako ho ťahajú. Usmievala sa.
Zabavila sa lepšie ako na vlastnej stužkovej.